Mierna nadmorská výška a srdcové arytmie u zdravých mužov nad 50 rokov

Mierna nadmorska výska (1000-3000 m) može byť jedným z rizikových faktorov srdcových arytmii hlavne vo vyssich deceniach a pre ľudi trvale žijucich na nižine.Cieľ prace: sledovať 24-hodinovu periodicitu supraventrikularnych (SVES) a komorových extrasystol (KES) na nižine a v miernej nadmorskej výske a ich výskyt pocas výstupu lanovkou u zdravých mužov nad 50 rokov veku.Metodika: Sledovani 96 zdravi muži nad 50 rokov - 45 na nižine v Kosiciach (211 m), 31 na Strbskom Plese (1350 m) a 20 pocas transportu lanovkou z Tatranskej Lomnice (898 m) na Lomnický stit (2632 m) a spať. Registrovali sme dlhodobý elektrokardiogram Holterovou metodou, vyhodnocoval sa druh a pocet srdcových arytmii.Výsledky: SVES boli za 24 hodin na nižine signifikantne castejsie ako KES (760 ku 554, p < 0,00006, z-test). Na Strbskom Plese bolo vo vacsine hodinových intervalov signifikantne viac SVES (v 17 z 24 intervalov) aj KES (v 19 z 24) ako v Kosiciach. SVES boli za 24 hodin tiež signifikantne castejsie ako KES (1053 to 1016, p < 0,0076, z-test). Najvyssi výskyt SVES a KES bol rano a predpoludnim, v noci ich bolo signifikantne menej ako cez deň. V dennom obdobi (7.00-19.00 h) sa vyskytovalo signifikantne viac extrasystol (p = 0,0015 u KES a p = 0,0003 u SVES, z-test) ako v nocnom (19.00-7.00 h). Pocas transportu lanovkou bolo v horských oblastiach signifikantne viac extrasystol (parový t-test) ako v udolnej stanici, hemodynamicke parametre sa vsak podstatne nemenili.Zavery: Nase výsledky ukazuju, že výskyt SVES aj KES u zdravých mužov nad 50 rokov je signifikantne vyssi v miernej nadmorskej výske ako na nižine aj po aklimatizacii, hlavne cez deň. Pocas transportu lanovkou je výskyt priamo umerný nadmorskej výske, so stupajucou výskou stupa, v udolnej stanici sa vracia na povodne hodnoty.