Charakterizácia kmeňov Staphylococcus aureus obsahujúcich ostrov patogenity s génom pre exfoliatívny toxín D

Staphylococcus aureus je zavažný patogen sposobujuci siroke spektrum ochoreni. Jeho významnými faktormi virulencie su aj exfoliativne toxiny ETA, ETB a ETD. Kým ETA a ETB su asociovane so stafylokokovým syndromom oparenej kože, kmene produkujuce ETD boli izolovane prevažne z roznych hnisavých ran. Gen kodujuci ETD sa nachadza v ostrove patogenity SaPIdB spolocne s genom pre enzým EDIN-B a podjednotky restrikcno modifikacneho systemu (R-M). V praci bolo skumaných 15 klinických kmeňov a 5 porovnavacich kmeňov pozitivnych pre geny etd a edinB. Metodami molekularnej biologie boli urcene charakteristiky kmeňov a zloženie vybraných oblasti ostrova SaPIdB. Vo vacsine charakteristik (spa typ, agr typ, obsah profagov) bola najdena vacsia podobnosť medzi desiatimi kmeňmi rezistentnými voci oxacilinu, vsetky mali genotyp ST-80, SCCmec IV a obsahovali gen pre PVL. Pať non-MRSA kmeňov ukazovalo vacsiu variabilitu v zisťovaných vlastnostiach. U jedneho izolatu z Pemphigus neonatorum bol popisaný nový spa typ a ST typ. Studovane kmene boli testovane na pritomnosť 16 vybraných genov pre toxiny a faktory virulencie. U vsetkých studovaných kmeňov sa vyskytovali geny hla, hld a sak. Žiaden z kmeňov neobsahoval geny sea, etb, tst a sed. Po porovnani makrorestrikcných spektier boli klinicke kmene rozdelene do 10 PFGE-typov. Analýzou sekvencii ostrova SaPIdB boli v jednej z vybraných oblasti objavene rozdiely v nukleotidovej strukture. Geny etd a edinB neobsahovali žiadne polymorfizmy. Ostrov patogenity SaPIdB u 13 zo studovaných 15 klinických kmeňov bolo možne zaradiť do už skor popisaneho genotypu 1. U dvoch klinických MRSA-kmeňov boli zistene 2 nove genotypy na zaklade zmien v koncovej oblasti SaPIdB. Praca poskytuje ucelený prehľad zaujimavých molekularne-genetických vlastnosti skupiny ETD-pozitivnych kmeňov S. aureus izolovaných v roznych zdravotnickych zariadeniach CR. Jedna sa o kmene s veľkým vybavenim faktorov virulencie, ktore ukazuju na ich vysoký patogenny potencial. Praca vznikla s podporou projektu MUNI/A/0824/2017.