Dolomitizácia a jej vzťah k vývoju porozity a permeability vo vranovických vápencoch

Pri studiu dolomitizacie jurských vranovických vapencov, zastihnutých vo vrtoch v ropne-nadejnej oblasti severneho okraja nesvacilskeho grabenu, bolo na zaklade makroskopickeho, mikroskopickeho, katodoluminiscencneho pozorovania a analýz na elektronovej mikrosonde definovaných 6 typov hornin s rozdielnym diagenetickým vývojom. Typ 1 - mikritický vapenec s bioklastami (wackestone), bez pritomnosti dolomitu. Dolomitizacia horniny neprebehla pravdepodobne kvoli nizkej permeabilite (3,3 md), vďaka ktorej dolomitove fluida nemohli horninou migrovať; porozita 0,73 %. Typ 2 - oolitický vapenec (grainstone), takmer kompletne zacementovaný troma generaciami kalcitoveho cementu, ktorý znižil permeabilitu horniny (2,97 md) a tým zabranil prechodu dolomitových fluid horninou a naslednej dolomitizacii. Kalcitový cement sposobil aj zniženie efektivnej porozity horniny (0,42 %). Typ 3 - biomikritický vapenec (packstone) s výskytom generacie prvotneho nestechiometrickeho dolomitu. Pritomnosť stylolitov v hornine vytvorila migracne cesty pre dolomitove fluida, ktore horninu ciastocne zdolomitizovali. V okoli dolomitových krystalov sa vytvorili pory a zvýsili permeabilitu horniny (4,72 md); porozita 0,44 %. Typ 4 - nestechiometrický (až prechodný k stechiometrickemu) dolomit, ktorý vznikol pocas viacerých faz dolomitizacie. Prvotna faza zvýsila porozitu horniny, ale nasledný vývoj dolomitoveho cementu porozitu zasadne znižil; porozita 1,84 %, permeabilita 8,29 md. Typ 5 - stechiometrický dolomit, ktorý sa vyvijal podobne ako typ 4. Ma vsak vyvinute dve generacie dolomitoveho cementu (1. stechiometrický, ciastocne rekrystalizovaný, 2. nestechiometrický), ktore mali za nasledok takmer uplnu destrukciu efektivnej porozity (0,48 %) a permeability (0,67 md) v hornine. Typ 6. - stechiometrický dolomit, ktorý vznikol dolomitizaciou oolitickeho vapenca podobnemu typu 2, s rozdielom, že nemal pred dolomitizaciou vyvinutý kalcitový cement. Dolomitizacia vapenca a progresivna rekrystalizacia dolomitu mala priaznivý dopad na zachovanie, tvorbu a zvacsovanie porov v tejto hornine; porozita 5,37–5,84 %, permeabilita 0,23 – 38,39 md. Ako jedny z hlavných aspektov urcujucich priestorovu distribuciu a charakter dolomitizacie vo vranovických vapencoch sa ukazuje ich facialna roznorodosť a diageneticke udalosti, ktore postihli jednotlive facie este pred dolomitizaciou (cementacia, kompakcia, tlakove rozpusťanie). Dolomitizacia može porozitu a permeabilitu vo vranovických vapencoch zvysovať, znižovať alebo takmer uplne zniciť a tým padom zhorsiť celkovu kvalitu rezervoaru z hľadiska akumulacie uhľovodikov. Stechiometria jednotlivých studovaných dolomitov a dolomitových faz nam može napovedať, v akom stadiu vývoja sa dolomity nachadzaju. V istej miere existuje zavislosť, že cim viac je dolomit tvoriaci studovanu horninu alebo nachadzajuci sa v hornine stechiometrický, tým ma hornina vyssiu porozitu a permeabilitu.