Anxio-depresívny syndróm v onkológii : biopsychosociálny model suportívnej terapie

Suhrn Akutny stres vyvolaný diagnozou rakoviny a post-traumatický stresový syndrom, ktorým trpia preživajuci pacienti s nadorovou chorobou, sposobuje pokles kvality života pacientov najma v dosledku psychologických a fyzikalnych poruch vratane anxiety, depresie, poruch spanku a insomnie, kognitivnych dysfunkcii, unavy, bolesti, kachexie a pod. Nedavne studie priniesli nový pohľad do molekulových mechanizmov, ktore vyvolavaju uvedene komorbidity sprevadzajuce nadorovu chorobu. Ukazalo sa, že adverzne psychosomaticke reakcie na emocionalny stres su u pacientov s nadorovou chorobou sposobene poruchou  funkcie neurokrinneho systemu, poruchou regulacných funkcii osi hypotalamus-hypofýza-nadoblicka, poruchou sympatickeho nervoveho systemu a serotonin-dopaminovej interakcie pri  riadeni cirkadialneho rytmu bdenia a spanku. Cieľ Cieľom predkladanej studie je zhodnotiť výsledky klinických analýz biobehavioralnej onkologie, ktore vychadzaju z hypotezy, podľa ktorej je stres, anxiozita a posttraumaticka stresova porucha  hlavným dispozicným faktorom, ktorý u pacientov s nadorovou chorobou vyvolava sprievodne psychosomaticke poruchy. Podľa týchto analýz je jedným z kľucových pilierov suportivnej liecby v onkologii redukcia stresu, ktora sa da dosiahnuť pomocou cielenej psychosocialnej intervencie a psychofarmakologickej terapie. Kognitivno-behavioralne intervencie a skupinova psychosocialna liecba pomahaju  pacientom zbaviť sa stresu s diagnozy a liecby rakoviny a normalizovať cirkadialny cyklus. Cielena kognitivno-behavioralna terapia spolu s psychofarmakologickou liecbou su najucinnejsim terapeutickým pristupom pri liecbe stresom vyvolaných nadorových komorbidit.  V predkladanej meta-analýze je hodnotena plauzibilna metodologia redukcie stresu v procese ochrany onkologickeho pacienta pred dosledkami stresom vyvolaneho posttraumatickeho a anxiodepresivneho syndromu, sprevadzaneho fyzikalnym a psychickým utrpenim, ktore zasadne zhorsuju kvalitu života preživajucich pacientov a znižuju ich schopnosť vzdorovať nadorovej chorobe a spolupracovať pri liecbe. Zaver V snahe o zlepsenie celkoveho preživania pacientov s nadorovou chorobou  pri uplatneni bio-psycho-socialneho modelu onkologickej starostlivosti bude potrebna užsia spolupraca behavioralnych odbornikov, vedcov a klinických onkologov pri objasneni rozsahu možnosti ucinnej psychosocialnej intervencie a farmakoterapie komorbidit nadorovej choroby cestou eliminacie stresom indukovaných alteracii neurotransmisneho a neuroendokrinneho systemu.  Kľucove slova: Nadorova choroba, behavioralny rizikový profil, stres a paraneoplastický syndrom, neurohumoralna porucha,   psychosocialna a farmakologicka intervencia