The role of magnetic resonance imaging in diagnostics of axial spondyloarthritis

Axialna spondylartritida (SpA) je chronicke zapalove reumaticke ochorenie, ktore zahŕňa siroke spektrum pacientov s imunitne podmieneným zapalom chrbtice, od jej vcasných foriem, tzv. non-radiografickej axialnej spondylartritidy, až po klinicky rozvinutu ankylozujucu spondylitidu. Kľucovu ulohu pri diagnostike axialnej SpA stale zohrava konvencna radiografia. Jej použitie vo vcasných fazach ochorenia je vsak limitovane, pretože dokaže zobraziť len strukturne zmeny, ktore su dosledkom zapalu. Magneticka rezonancia (MRI) dokaže detegovať aktivne zapalove zmeny v oblasti sakroiliakalnych kĺbov, keď nalezy na klasickej RTG snimke panvy su normalne alebo nejasne. MRI vysetrenie sakroiliakalnych kĺbov je zahrnute aj do Assessment of Axial Spondyloarthritis (ASAS) klasifikacných kriterii pre axialnu SpA. Za pozitivny MRI nalez zodpovedajuci sakroiliitide pri axialnej SpA sa poklada pritomnosť subchondralneho edemu kostnej drene (osteitidy), ktorý nepresahuje anatomicke hranice kosti tvoriacich sakroiliakalne skĺbenia a je zvycajne pritomný na viacerých za sebou nasledujucich MRI rezoch. Cim ma tento kostný edem v MRI sekvenciach senzitivnych pre tekutinu výraznejsiu intenzitu a cim je rozsiahlejsi, tým je tento nalez sugestivnejsi pre sakroiliitidu z dovodu axialnej SpA, pretože male fokalne kostne edemy sa možu vyskytovať aj u pacientov s mechanickými bolesťami chrbta. Pritomnosť erozie zvysuje diagnosticku pravdepodobnosť sakroiliitidy vo vcasných fazach ochorenia, najma v pripadoch malo sugestivnej osteitidy. Pre diagnostiku axialnej SpA sa rutinne použitie kontrastnej latky pri MRI vysetreni neodporuca. V pripade nejasných nalezov sa može za ucelom odhalenia spondylitidy doplniť aj MRI vysetrenie chrbtice, zvlasť oblasti, v ktorých ma pacient najvýraznejsie bolesti. Pritomnosť kostneho edemu v troch a viacerých stavcových rohoch sa považuje za vysoko sugestivny pre axialnu SpA, najma u mladsich jedincov, u ktorých sa predpoklada, že degenerativne zmeny zohravaju minoritnu ulohu v diferencialnej diagnostike.