Mother-infant bonding and its associated factors during postpartum period

Suhrn Cieľ: Cieľom studie bolo zistiť suvislosti vybraných faktorov (veku, vzdelania, parity, planovania dieťaťa, podpory kontaktu koža na kožu /skin to skin contact; SSC/, dojcenia, spokojnosti s partnerskou podporou, ochorenia dieťaťa, rizika depresie) s poporodnou vzťahovou vazbou (mother-infant bonding; MIB) u slovenských žien. Metody: Bol zvolený dizajn prierezovej studie. Na zber relevantných udajov sa použili dotaznik poporodnej vzťahovej vazby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a skala poporodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). Dotazniky boli doplnene o výskumne premenne nevyhnutne na skumanie vzťahov medzi týmito položkami a MIB. Výskumný subor tvorilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktore boli 6 týždňov po porode. Na analýzu udajov bola použita deskriptivna statistika, Wilcoxon dvojvýberový test, Kruskal-Wallis test a regresný model. Výsledky: Menej kvalitna vazba medzi matkou a dieťaťom bola preukazana u matiek s vyssim vzdelanim, s nepodporeným SSC po porode, nespokojných s partnerskou podporou a u matiek s rizikom depresie. Podľa regresneho modelu medzi PBQ skore a EPDS skore sa preukazala statisticky signifikantna suvislosť (p < 0.0001). Zaver: Poznanie a identifikovanie rizikových faktorov MIB s dorazom na skrining psychickeho stavu matiek považujeme zo strany porodných asistentiek za kľucove pri navrhovani vcasných intervencii pre zlepsenie kvality tehotenstva, materstva a detstva.