Porovnanie klinického stavu a farmakoterapie u pacientov s hypertenziou a súčasne s diabetom mellitom a pacientov s hypertenziou bez diabetu

Ucel studie: Prevalencia hypertenzie je u diabetikov 1,5- až 2-krat vyssia ako v nediabetickej populacii. Sucasný výskyt hypertenzie a dia­betu mellitu zvysuje riziko vzniku zavažných kardiovaskularnych komplikacii. Cieľom tejto studie bolo zhodnotiť klinický stav a antihypertenzivnu farmakoterapiu pacientov s esencialnou hypertenziou (EH) a diabetom mellitom (DM) v porovnani so skupinou pacientov s hypertenziou bez diabetu. Sucasne porovnať adekvatnu kontrolu krvneho tlaku (TK) po roku liecby v oboch skupinach podľa merania klasickým tlakomerom a 24-hodinovým ambulantným monitorovanim TK (ABPM). Metody: V retrospektivnej studii sme analyzovali zdravotne zaznamy celkovo 95 pacientov s liecenou hypertenziou (40 pacientov s lieceným DM 1. alebo 2. typu a 55 pacientov bez DM) vo veku 37 až 80 rokov. V oboch skupinach sme hodnotili vek, BMI, biochemicke parametre (glykemia, celkový cholesterol), pridružene ochorenia, stupeň EH, TK nameraný v ambulancii lekara (klinický TK) a pri ABPM (monitorovaný TK), percento pacientov s dobre kontrolovaným TK podľa hodnot klinickeho a monitorovaneho TK, zastupenie dipperov a nondipperov a antihypertenzivnu farmakoterapiu. Výsledky: U pacientov s hypertenziou a DM sme zaznamenali vyssie hodnoty BMI, plazmatickej glukozy a ťažsi stupeň EH. Z pridružených ochoreni sa vyskytovala v oboch skupinach najma dyslipoproteinemia. Zaznamenali sme významne zvýsený klinický systolický TK (sTK) a monitorovaný denný sTK a diastolický TK u pacientov s EH a DM oproti pacientom bez DM. V oboch skupinach bolo porovnateľne zastupenie nondipperov. Podľa klinickeho TK bolo u pacientov s hypertenziou a DM 59 % pacientov s adekvatne kontrolovaným TK, podľa ABPM to bolo 23 % pacientov, u pacientov bez DM to bolo 72 %, resp. 47 % pacientov. V preskripcii dominovala kombinovana terapia s hlavným zastupenim ACE inhibitorov v oboch skupinach pacientov. Zaver: Pacienti s  hypertenziou a diabetom su rizikovou skupinou, u ktorej je problematicke dosiahnuť odporucane cieľove hodnoty TK, a to i napriek kombinovanej liecbe. Znacna disproporcia zistena pri zhodnoteni TK pomocou dvoch metod potvrdzuje, že kontrola TK pomocou ABPM je nevyhnutna pre adekvatne posudenie efektivnosti liecby najma u tejto skupiny pacientov.